Zvyky a tradície na Slovensku
Ľudové zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život našich predkov. Čo dedina, mesto - to iné zvyky. Vznikali kvôli strachu z neznáma, neschopnosti vysvetliť prírodné javy, ako aj snahy zabezpečiť si šťastie, zdravie či krásu. V dôsledku toho sa objavilo množstvo povier, mýtov a legiend. Najviac zvykov bolo spojených s narodením a úmrtím človeka.
Vynášanie Moreny - má symbolizovať koniec zimy a príchod jari. Mladé dievčatá odnesú Morenu k potoku, na brehu ju vyzlečú, zapália a hodia do potoka.
Fašiangy - obdobie zábavy, hodovania a ich vrcholom je fašiangová zábava s maskami. Ukončením fašiangov je „pochovávanie basy“, pri ktorom sa paroduje skutočný pohreb.
Veľká Noc - najvýznamnejší kresťanský sviatok roka
Prvý máj - Na prvého mája ľudia dodnes „stavajú máje“, obyčajne na námestí alebo uprostred dediny. V minulosti stavali máje mládenci tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzali, príp. mládenci spoločne postavili máj na počesť všetkých dievčat v dedine.
Sviatok svätého Mikuláša - je najobľúbenejším sviatkom pre deti. V tento deň má chodiť svätý Mikuláš s čertom po domácnostiach a rozdávať sladkosti, príp. hračky deťom, ktoré boli poslušné. Sladkosti sa vkladajú do čižmy, ktorú si deti večer pred spaním nachystajú. Neposlušným deťom Mikuláš prinesie cibuľu alebo uhlie.
Vianoce a vianočné sviatky - ide o kresťanský sviatok, ale Vianoce neslávia len kresťania, ale takmer každá rodina. Ľudia už dlho pred sviatkami upratujú, pečú medovníky a vyzdobujú svoje domácnosti. Nesmie chýbať vianočný stromček. Práve kvôli Vianociam a príchodu nového roku vzniklo množstvo rôznych kolied a vinšovačiek.