Tanečné zábavy, plesy a bály na Slovensku
Plesy a bály sú oslavou bohatstva, krásy a hojnosti, preto najmä ženy chcú vyzerať v tento deň najlepšie. Na Slovensku už tradične plesovú sezónu otvára Ples v opere, ktorý sa koná vždy v historickej budove Slovenského národného divadla a je jednou z najväčších spoločenských udalostí roka.
Bály sa po prvýkrát objavili v 15. - 16. storočí vo Francúzsku, najprv na dvoroch panovníkov, neskôr aj na iných panských sídlach. Tanečné zábavy so špeciálnym programom sa rozšírili veľmi skoro aj do iných krajín a stali sa súčasťou zábav všetkých vrstiev mestských obyvateľov. Predovšetkým maškarné plesy sa stali v mestách hlavnými fašiangovými akciami.
Tieto zábavy sa v podobe, ako ich poznáme dnes, v našich končinách organizujú od druhej polovice 19. storočia. Práve v tomto období, konkrétne v roku 1877, inšpirovaný úspechom parížskeho Opera Ballu, totiž cisár František Jozef dal požehnanie prvému „koncertnému soireé“, do ktorého bola zainteresovaná aj Cisársko-kráľovská dvorná opera. Bol to skutočne pokrokový čin, veď v tom čase bol tanec ako ho poznáme dnes, ešte oficiálne zakázaný.
Rozdiel medzi plesom a bálom je len v pôvode slov. Bál je názov vychádzajúci z románskeho slova balare, čo znamená tancovať a ples je odvodený od staroslovanského slova plesc, čiže tanečník. Ples či bál to bola spoločenská zábava s tancom, na ktorú sa posielali pozvánky.
Najznámejšie plesy v Bratislave
Ples v opere
Ples Podpoľancov
Ples Rusínov
Ples Slovenskej technickej univerzity
Reprezentačný ples mestskej časti Devínska Nová Ves
Reprezentačný ples obyvateľov mestskej časti Vajnory
Oravský ples
Ples Matice Slovenskej v Rači
Ples Vranovčanov
Záhorácky bál
Ples Východniarov
Diamantový ples
Zemplínsky ples
Bratislavský bál
Ružinovský farský ples
Fašiangy čas plesov
Fašiangy patria k zvykom spojeným s prelomom zimy a jari a sú najveselšími zvykmi počas roka. Obdobie fašiangov je časovo vymedzené odo dňa Troch kráľov po začiatok cirkevného pôstu (Veľkého pôstu) a to po Popolcovú stredu (nazývanú tiež Krivá alebo Škaredá streda). Popolcovou stredou sa pre kresťanov začína obdobie štyridsaťdňového pôstu, ktorý trvá až do Veľkonočnej nedele. Je to čas pokánia a prípravy na najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka - Veľkú noc. Dodnes si staršia generácia uchováva v pamäti, že vo Veľkom pôste sa nekonali tanečné zábavy, ani svadobné hostiny či iné podujatia. A keďže Veľká noc je pohyblivým sviatkom, každý rok ju máme v inom termíne. Dátum Popolcovej stredy závisí totiž od dátumu Veľkej noci, ktorý je pohyblivý. Určenie ich dátumu závisí od výpočtu začiatku astronomickej jari a následného splnu Mesiaca. Preto je Veľká noc niekedy už koncom marca, inokedy začiatkom apríla a v niektorých rokoch v polovici alebo až koncom apríla.
Fašiangy v roku 2017
6.1.2017 deň Troch kráľov - začiatok fašiangov
1.3.2017 Popolcová streda - koniec fašiangov, začiatok pôstu
17.4.2017 Veľkonočný pondelok