Žandársky most s podtitulom Čachtická strela

Ako Žandársky most, tak Čachtická strela majú úzky súvis s traťou Nové Mesto nad Váhom - Veselí nad Moravou. Kým most je statickou stavbou na trati, “strela” je akýmsi dokladom obľuby irónie medzi kopaničiarskym obyvateľstvom v jej okolí. Čachtickou strelou označujú malý motorový vláčik, ktorý síce premáva na krátkom úseku pôvodnej trate, ale o to dlhšie mu to trvá. Rýchlosť je ale veličina relatívna. Ako rýchlo pomalá jazda ubieha, je len na pasažierovi samotnom.

Darmo by Čachtická strela mala rýchlosť Pendolína, ak by jej pasažier bol človek bez záujmu, človek s očami upretými len na svoj smartfón. Taký človek nevie, že práve prešiel hranicu dvoch štátov, že práve prešiel cez Štefánikov tunel, alebo že práve prešiel cez Žandársky most, aj keď to nie je most ale viadukt, a ani nejde cez žandára ale cez dedinku Papraď.

To ale vojenskí zbehovia pred 170 rokmi nemohli vedieť, že na mieste, kde zastrelia žandárov Kocoureka a Liberského, ľudia neskôr vybudujú železnicu a budú tadiaľ kľudne cestovať do školy, práce alebo k doktorovi. Keby to boli vedeli, možno by to neurobili. Alebo by zabili niekoho iného, možno by zabili starého Lafranconiho, aby to bol Lafranconiho most. 

To ale nevieme. Veľa vecí nevieme a nevie ich ani tento program. Nevieme, či by Matej Korvín mal radšej heligónku ako gajdy. Nevieme, či by hurbanovské povstanie nebolo úspešnejšie, keby dobrovoľníci jedli viacej bryndze. Nevieme, či by kopaničiari odišli hospodáriť na dolnú zem, keby vedeli, že príde globálne otepľovanie.

Čo naopak vieme, aj keď bez historicky verného odevu alebo hudby, je hľadať príbehy a udalosti okolo nás, ktoré je hodno si pripomínať. Vieme sa snažiť hľadať v príbehoch to dobré aj to zlé. To dobré nás môže inšpirovať, toho zlého by sme sa mali vyvarovať. Vďaka príbehom vieme byť tolerantnejší a chápavejší. Vieme byť slušní cestujúci jedného spoločného vlaku.

V programe spomenieme viac príbehov či legiend spojených hlavne s podjavorinským krajom. Inšpiráciou nám boli monografia Stará Turá, Anna -  Spomienky Anny Koštialovej od Bunov a zápisky J.L. Holubyho. Porozmýšľame, ako žili predkovia a potomkovia zabitých žandárov Kocoureka a Liberského. Zaspievame si piesne ironické ale aj staré balady. Zatancujeme si pri tónoch huslí, gájd alebo saxofónu. Ale nazrieme aj poza kopaničiarske vŕšky do Pivnice a z Pivnice ešte ďalej. Budeme si spolu rozširovať obzory, hľadať súvislosti, rozdielnosti a rešpektovať jeden druhého.