Jarmoky na Slovensku
Už koncom 12. storočia začali zemepáni na svoje málo zaľudnené a neobrobené majetky pozývať obyvateľov z hustejšie osídlených oblastí Uhorska, ale aj zo zahraničia. Kolonisti priniesli na naše územie množstvo noviniek, medzi inými aj vyššiu úroveň právneho vedomia. Priniesli so sebou nový činiteľ formujúci mestá – mestské právo. Mestské práva sa stali bázou ďalšieho politicko-ekonomického rastu a rozvoja miest. Boli však zároveň impulzom vzniku nových ekonomicko - spoločenských vzťahov. Prvú fázu realizácie obchodných vzťahov tvorilo uskutočňovanie trhov, ktoré boli charakteristické pre rané fázy vývoja spoločnosti. Pravidelnosť ich konania si vynútila budovanie priestorov a plôch na účely jarmokov. Často boli usporiadané pri príležitosti cirkevných sviatkov. Na Slovensku bolo organizovanie jarmokov – výročných trhov typickým pre takmer všetky väčšie mestá. Spravidla trvali viacero dní a prvé správy o nich pochádzajú z 11. stor., keď sa podľa nariadenia kráľa Ladislava (1077 – 1095) mohlo obchodovať iba na presne určených miestach. Neskôr v stredoveku bolo právo konať jarmoky viazané na kráľovské mestské privilégiá a bolo súčasťou mestských práv. Právo organizovať trh alebo jarmok malo veľký význam pre rozvoj miest. Trhové práva a obchodná činnosť boli hlavným zdrojom bohatstva rano stredovekých miest.
Jarmoky v mestách a ich história:
Bardejov:
Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať osemdňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy.
Banská Bystrica:
História Radvanského jarmoku siaha do 17. storočia, keď obec Radvaň, ktorá bola vtedy samostatnou obcou, získala v roku 1655 právo na konanie jarmoku v deň narodenia Panny Márie.
Brezno:
V roku 1380 dostalo mestské výsady podľa štiavnického práva, v roku 1488 trhové a jarmočné právo, v roku 1568 pečate červeným voskom, v roku 1655 sa stalo slobodným kráľovským mestom.
Detva:
V roku 1811 sa Detva stala mestečkom. Toto privilégium dostala od cisára Františka I. Odvtedy mohla usporadúvať štyri jarmoky ročne a týždenné trhy.
Galanta:
Galanta získala svoje prvé výsady na konanie výročných jarmokov už v 16. storočí. Výsady pozdvihli Galantu do stavu mestečiek. V roku 1635 dostala Galanta od kráľa Ferdinanda II. ďalšiu výsadnú listinu, ktorou sa mestu povolilo konanie štyroch výročných jarmokov a pribudlo k nim aj konanie týždenných trhov.
Ilava:
Právo konať trh bolo jednou z najstarších výsad mesta. História jarmokov v Ilave má dávnu tradíciu, siahajúcu až do 14. storočia. Ilava dostala viacero privilégií o vykonávaní jarmokov.
Michalovce:
O stále významnejšom postavení Michaloviec ako prirodzeného strediska hospodárskeho, spoločenského života v 14. storočí hovoria záznamy ako z r. 1346 – právo mýta, v r. 1374 sobotné trhy a od r. 1399 výročný jarmok.
Snina:
Od roku 1839 sa v Snine konali štyrikrát ročne tradičné jarmoky, ktoré znamenali rozvoj obchodu a remesiel.
Trnava:
História jarmokov a trhov v Trnave sa traduje od 13. storočia. Ako kráľovské mesto dostala postupne od viacerých panovníkov privilégium konania veľkých jarmokov. Silnú trhovú tradíciu mesta dokazuje aj skutočnosť, že Trnava mala istý čas názov Nagyszombath - Veľká sobota, podľa dňa konania trhov. Dnes už nikto nevie, koľko jarmokov má mesto za sebou, a tak sa Tradičný trnavský jarmok koná bez označenia ročníka.
Trenčín:
Medzi najdôležitejšie čiastkové výsady patrilo:
-právo konania výročného jarmoku na nedeľu pred Turícami (udelené v polovici 14. storočia Ľudovítom I.)
-právo konať dva výročné jarmoky (na prvú nedeľu po Veľkej noci a na Ondreja) – udelené v roku 1421 Žigmundom Luxemburským
Jarmok
Trh poriadaný periodicky niekoľkokrát do roka. Podľa druhu tovaru sa ustálili dva typy jarmokov: výkladné jarmoky so spotrebným tovarom a jarmoky na hospodárske zvieratá (dobytčie, konské, ovčie trhy).