Kam na výlet: Sobášny palác - Bytča

Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Samotný areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom (od roku 1970 národná kultúrna pamiatka), Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle a vstupnej budovy z konca 19. storočia.

Niekoľko slov o kaštieli: pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí. Patril nitrianskemu biskupstvu. Roku 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Thurzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý dal vybudovať v rokoch 1571-1574 na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ – opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Thurzo talianskeho majstra Jána Kiliána de Siroth z Milána. V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj, ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore.

Ako uhorský palatín dal Juraj Thurzo postaviť Sobášny palác pre slávnostné rodinné udalosti a predovšetkým pre svadobné hostiny svojich dcér. Palác  pravdepodobne stavali talianski majstri, ktorí pracovali aj na bytčianskom zámku, a bol dokončený v roku 1601, ako o tom vypovedá nápis nad hlavným portálom. Palác, jednoposchodová budova obdĺžnikového pôdorysu, je svojim spôsobom unikátna stavba, pretože podobne veľký priestor sa v danej dobe na území Slovenska nevyskytoval. Fasády sú bohato zdobené sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. Nad hlavným portálom je nápis, ktorý vo voľnom preklade hovorí, že : Juraj Thurzo dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér roku 1601.“ Nad nápisovou doskou vstupného portálu sú erby Juraja Thurzu (dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami) a jeho druhej manželky Alžbety Czoborovej.

Budova Sobášneho paláca je jednoposchodová s obdĺžnikovým pôdorysom. Na prízemí bola zriadená rozsiahla vstupná hala zaklenutá šiestimi krížovými klenbami na dva stredné, nosné stĺpy a po bokoch boli hospodárske miestnosti: kuchyňa s potrebným skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište do poschodia. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaujímala slávnostná sála, ktorá má rozmery 34,5 x 12,5 metra.

Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší  talianski majster Andrej Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk 1605-1612. Pôvodné rozdelenie a určenie paláca však slúžilo iba za života Juraja Thurzu a jeho syna Imricha.

Po vymretí Thurzovcov, ktorí v Bytči zriadili knižnicu, ktorá mala v roku 1610 viac ako 800 zväzkov kníh a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, zmenili sa osudy bytčianskeho kaštieľa. Ten sa dostal roku 1624 do rúk Esterháziovcov, ktorí vlastnili Bytču až do polovice 19. storočia. Za Esterháziovcov v roku 1647 palác vyhorel, bol opravený, ale využíval sa skôr na hospodárske účely, iba ako sklady, dreváreň a sýpka. Roku 1862 Esterháziovci kaštieľ aj s panstvom prenajali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi, ktorý ho potom v roku 1868 odkúpil. Rodina Popperovcov uskutočnila nevhodné úpravy; vlastný kaštieľ prebudovala na byty, budovu Sobášneho paláca, devastovanú požiarom roku 1856, vnútri celkom prestavali a roku 1886 adaptovali na administratívnu budovu okresného súdu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960.

Sobášny palác pred obnovou. Autor Jozef Feiler

V súčasnej dobe je v objekte kaštieľa umiestnený Štátny oblastný archív.

Zaujímavosti: V kaštieli sa od roku 1708 zdržiaval ako člen cisárskej posádky aj Juraj Jánošík. Keď v roku 1710 zajali a uväznili na Bytčianskom zámku  zbojníckeho kapitána Tomáša Uhorčíka, zoznámili sa a časom sa spriatelili. V októbri 1710 Jánošík pomohol Uhorčíkovi pri úteku zo zámockého väzenia. Juraja Jánošíka na žiadosť otca v novembri 1710 prepustili z cisárskych služieb. Uhorčík ho potom nahovoril, aby sa dal k zbojníkom. Koncom zimy 1712 legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka zajali a v marci 1713 v Liptovskom Mikuláši popravili. Mal vtedy 25 rokov.