Pamätná izba bola slávnostne
otvorená dňa 5.9.1991 v areáli základnej školy. Dokumentuje život a dielo tohto
spisovateľa a disidenta, ktorý každý spoločenský zlom pocítil na „vlastnej koži“.
Počas života sa nedočkal spoločnosti, ktorá je založená na vzájomnej úcte a slušnosti a individuálnych
právach každého človeka. Pamätná izba bola zriadená v spolupráci s Pamätníkom
slovenskej literatúry Matice slovenskej v Martine. Expozíciu tvorí 12 vitrín,
ktoré sú prierezom spisovateľovho života. Prostredníctvom fotografií,
novinových článkov, rôznych dokumentov i rukopisov sa návštevníci oboznámia s
Tatarkovým súkromným i verejným životom. Postupne prejdú jeho detstvom,
študentskými rokmi a prvými rokmi učiteľského, redaktorského i spisovateľského
života až k postupnému vylúčeniu zo spoločenského, z politického a umeleckého
života. Z osobnej korešpondencie autora sa možno dozvedieť o jeho literárnych
začiatkoch i osobných súženiach. Pamätná
izba predstavuje Dominika Tatarku ako človeka milujúceho vlastnú rodinu, korene
a krajinu a ako úprimného a priameho, láskavého a obetavého človeka. Človeka
milujúceho ľudí, spoločnosť, umenie, kultúru – autora myšlienky o obci božej.
Interiér pamätnej izby vhodne dopĺňajú grafiky Vladimíra Kompánka.