Mapa: Obecný úrad - Ladomerská Vieska

Obec Ladomerská Vieska leží na strednom Pohroní, na južnom okraji Žiarskej kotliny. Je to obec pomerne veľmi mladá, lebo v rámci územnej reorganizácie štátu, keď bol začiatkom 60. rokov XX. storočia vytvorený nový okres Žiar nad Hronom, došlo 1. januára 1960 k spojeniu dovtedy dvoch samostatných obcí Viesky a Ladomera na Ladomerskú Viesku.

História

Intenzívnejší proces osídľovania na území Žiarskej kotliny sa všeobecne predpokladá pred 11. storočím. V listine z roku 1075 sa uvádza, že kráľ Gejza I. darúva opátstvu ( Beňadickému )veľkú a širokú neobývanú zem, s právom usadzovať ľudí. Prvé obce vznikali v dolinách pri samej rieke Hron, kde ústili do Hrona potoky a potôčky. Údolie Hrona tvorilo dôležitú cestnú a vodnú spojnicu. Najstarší písomný záznam o Ladomerskom potoku ( uvádza sa názov Radmera ) je v listine z roku 1075.

LADOMER

Prvá hodnoverná správa o obci ako o majetku Šášovského hradu, je z 9. januára 1335.

V archíve Ostrihomskej kapituli sa hovorí o obyvateľoch obce Ladomer ( Ladomír ) a patrila hradnému panstvu Šášov ( „Saskw“ ).

Medzníkom v dejinách obce Ladomer je rok 1650, keď kráľ Ferdinand III. dňa 21. marca 1650, udelil obci právo konať dva výročné trhy, čím povýšil obec Ladomer na mestečko – OPPIDUM. Najstaršie známe pečatidlo Ladomeru je z roku 1643. V strede pečatného poľa je vyrytá korunovaná postava sv. Štefana, pravou rukou pri nohe drží meč. Odtlačok pečatidla sa našiel  na dokumente z roku 1776. Z prvej polovice 17. storočia pochádza renesančný kaštieľ v Ladomeri a rokov 1676-1678 pochádza inventár Kaštieľa,  ktorý aj za vlády Lippayovcov, bol strediskom správy Šášovského panstva. V tomto období sa obyvatelia obce zaoberali obchodom s vínom. Po dobití Šášovského hradu, ktorý dňa 27. októbra 1708 cisárske vojská podpálili a rozstrieľali, sa úradník Šášovského panstva presťahoval do kaštieľa v Ladomeri, ktorý sa tak stal sídlom hospodárskej správy panstva Šášov. V polovici 18. storočia bol postavený v obci Mariánsky stĺp v barokovom slohu s plastikou IMMACULATY. V roku 1772 bola v Ladomeri postavená 3-poschodová sypáreň ( v roku 1911 bola zbúraná a na jej mieste bola postavené škola ). Do konca roka 1922 patrila obec Ladomer administratívne do Svätokrížskeho okresu a 1. júlom 1928 patril pod Kremnický politický okres.

VIESKA

V chotári obce už v roku 1332 jestvovala fara, kostol so 14. storočia v gotickom slohu, prestavaný v roku 1552 do renesančného slohu. Prvá písomná zmienka o Vieske je doložená až z roku 1352. V tom čase patrila Opátstvu v Hronskom Beňadiku, neskôr patrila do Ostrihomskej kapituly, pod Šášovský hrad, ale aj do Uhorskej komory. Kostol a fara sú doložené vo Vieske z rokov 1332 – 1337. Dve samostatné obce Vieska („VESZKA“) a Ladomer stáli ako hraničné osady na okraji dvoch panstiev ( Beňadického a Šášovského ). V roku 1607 Viesku vypálili slobodní hajdúsi. V roku 1778 bola vo Vieske založená rímsko–katolícka škola s jazykom slovenským a od roku 1750 bola vo Vieske jednotriedna škola. V tomto období patrila Vieska politicky pod Tekovskú župu. V roku 1928 sa gotický kostol Krista Kráľa rozširuje do dnešnej podoby.

Historický znak Viesky pochádzajúci z 18. storočia, tvorí srdce, z ktorého vyrastajú tri kvety. V erbe Ladomerskej Viesky bol symbol Viesky vložený do ľavej ruky panovníka sv. Štefana patróna obce Ladomer, ktorému bol miestny kostol Krista Kráľa aj zasvätený.

V 50. rokoch XX. storočia sa v obci Vieska postavilo tzv. Pohotovostné sídlisko s kapacitou 64 bytov, kde sa sústredil riadiaci potenciál zamestnancov novovybudovanej hlinikárne ZSNP. 21. apríla 1957 bol slávnostne otvorený a daný do užívania nový kultúrny dom, ktorý už vtedy slúžil obyvateľom obce Ladomer.

            V novodobých dejinách obec Ladomerská Vieska sa 1. apríla 1991 odčlenila od mesta Žiar nad Hronom a získala opäť svoju samostatnosť. Od roku 1999 je obec v rámci územného členenia, členom mikroregiónu – Hlinické Pohronie.

17 decembra 2007 bolo v obci založené partnerské združenie – Viesky na Slovensku za účasti 10 štatutárnych zástupcov mesta a obcí. K 31.12.2015 do tohto druženia patrí 11 obcí zo Slovenskej republiky a 4 obce z Českej republiky.