Kam na výlet: Mariánska Čelaď - Veľké Lovce

Mariánska Čeľaď (Máriacalád) je malá pustatina, patriaca k Veľkým Lovciam v Novozámockom okrese. Miesto bolo obývané už v dobe bronzovej. Z tej doby pochádza nálezisko v okolí.

Mariánska Čeľaď (Máriacalád) sa po prvý raz sa spomína v roku 1210, kedy tu stála kaplnka. No už z roku 1075 pochádza záznam z listiny kráľa Gejzu I., že v týchto miestach stála osada. Rok založenia kláštora v Mariánskej Čeľadi nie je presne známy. V roku 1512 darovali Žigmund z Levíc a jeho svokor František Haraszty pozemky paulínom v Lóte, v Belegu a Hronskej Mikule.

V roku 1970 bol kláštor vyhlásený za historickú pamiatku. Jeho správu prevzali pamiatkári a budova slúžila ako depozitár Okresného múzea v Nových Zámkoch. V roku 1972 sa podarilo získať finančné prostriedky a bola kompletne vymenená strecha – rezivo i krytina, aby sa zabránilo poškodzovaniu muriva. Budova bola uzatvorená, bola tam zabezpečená trvalá strážna služba. V rokoch 1972-1977 sa každoročne v letných mesiacoch konal na Mariánskej čeľadi „Festival mládežníckych klubov". Bývali to trojdňové podujatia venované športovej činnosti mládeže a kultúre. Ešte na sklonku rokov 80-tych stál kláštor v pomerne slušnom stave. Mali sem chodiť deti do školy v prírode, v lete mal byť využívaný na detské tábory aj ako rekreačné stredisko pre dospelých.

Prišiel však koniec roka 1989, ktorý priniesol zmenu politického systému. Budova kláštora a poľnohospodárska pôda boli v rámci reštitúcií prinavrátené pôvodným vlastníkom - cirkvi. Od roku 1991 do r.1997 sa v priestoroch Mariánskej Čeľade každoročne konali počas letných prázdnin stretnutia kresťanskej mládeže (viď nápis na boku kríža), ktorí sa snažili zachrániť aspoň budovu kláštora, ktorá sa zachovala. Bohužiaľ mnohí ľudia sem chodia len preto, aby zničili to, čo nezničil čas. Rokokové mreže na spodných oknách vraj dokonca násilím vytrhávali pomocou traktora. Ešte v roku 2005 tu bolo torzo strechy. V roku 2007 sa písalo o tom, že Trnavské arcibiskupstvo plánuje budovu obnoviť. Získalo vraj aj pôvodné fotky zničených fresiek. Výsledok ale vidíte sami. Za 23 rokov sa z neho stala rozvalina. Cirkev dala aspoň zreštaurovať sochu Panny Márie, ktorú ľudia pred desaťročiami zachránili z priečelia kostola.

Pod kláštorom sa zachovala bohatá sieť únikových chodieb, ktoré sa využívali počas vojen s Turkami. Dodnes nebola riadne zmapovaná a nebol tam vykonaný dôsledný archeologický výskum. Časť z nich preskúmali ľudia z okolia. Pre ťažký vzduch sa však po kilometri vrátili. Podľa starých povestí je kláštor spojený podzemnou chodbou s kláštorom v Hronskom Beňadiku a s mestom Nové Zámky. Chodby boli údajne široké až štyri metre, takže sa do nich pohodlne vošiel kočiar s koňmi.