Ide o najvzácnejší dôkaz osídlenia belušského chotára- o archeologické lokality Hradište. Bralnatý masív v starších mapách nazývaný ako Ostré vŕšky, leží na pravom brehu Slatinského(Podhradského) potoka nad Prvými mojtínskymi vrátami.
Aby obec Beluša neprišla o to, čo prekonalo tisícročné zmeny, na základe všeobecného súhlasu poslancov OZ súhlasila v roku 2013 s podaním podnetu na Pamiatkový úrad Bratislava o vyhlásenie polykultúrnej archeologickej lokality v polohe Hradište 1, Hradište 2 a Hradište 3 za národnú kultúrnu pamiatku. Na spracovaní podkladov pracoval Mgr. Róbert Májsky, archeológ z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Vlastníkmi lokalít Hradište 1 a Hradište 2 je Urbár- pozemkové spoločenstvo Beluša a najohrozenejšiu lokalitu, prekvapivý nález pri spracovávaní informácií o lokalitách, Hradište 3 má v správe po vyhranom súdnom spore opäť Urbár Beluša. Nálezisko č.3 je súčasťou dobývacieho priestoru lomu a vzhľadom na rýchlosť a množstvo ťažby v lome je stav z hľadiska ochrany náleziska výhľadovo ohrozený. V októbri 2015 Komisia pre posúdenie podnetov navrhla a odporučila vyhlásiť dané tri lokality za národnú kultúrnu pamiatku.
Popri málo známych hroboch unetickej kultúry v Hloži sú lokality Hradište ešte významnejšími črepinami dávnej minulosti. Mohyly Hradište patria k ojedinelým úkazom a dokazujú, že chotár Beluše patrí medzi najviac osídlené územia na severozápadnom Slovensku. Najstaršie archeologické nálezy sa datujú do 4. tisícročia p.n.l. do mladšej doby kamennej, kedy sa tu usadili prví roľníci. Najintenzívnejšie osídlenie je doložené z obdobia slovanského (8.-9.stor.). Viac ako 70 mohýl s náleziskami kostí, železných predmetov, drevených základov opevnení na území jedného chotára je pritom ojedinelým údajom na Slovensku. Lokalita je úzko prepojená s dreveným hradom z povesti o Beluši, ktorý sa prepadol a slúžila obyvateľom jednej alebo viacerých osád v Mojtínskej doline alebo v Belušských Slatinách. Prekvapivé náleziská o jeho existencii odhalilo zopár dobrovoľníkov pod gesciou odborníkov z Považského vlastivedného múzea. Popri nálezoch z obdobia neskorého stredoveku a novoveku majú nemalý význam predovšetkým zatiaľ ojedinelé predmety na Hradišti z rozhrania doby rímskej a sťahovania národov, t. j. z časového úseku, v rámci ktorého disponujeme na hornom Považí len málo početnými dokladmi osídlenia.