Kolonádový most (tiež
Sklený most) je národná kultúrna pamiatka
nachádzajúca sa v meste
Piešťany nad riekou
Váh. Dielo architekta
Emila Belluša patrí k vrcholu
funkcionalistickej architektúry
Slovenska. Je najdlhším krytým mostom na Slovensku.
Kolonádový most (Sklený most) v Piešťanoch je národná
kultúrna pamiatka. Dňa 10. 4. 1984 vyhlásený za kultúrnu pamiatku SR
a zapísaný do Ústredného zoznamu kultúrnych, resp. národných kultúrnych
pamiatok pod číslom 2347. Roku 1994, ako jedno z desiatich vrcholných
architektonických diel medzivojnového obdobia, bol pojatý do návrhu slovenskej
zložky TOP registra medzinárodnej organizácie DoCoMoMo (Documentation and Conservation
of buildings, sites and neighbourhoods of the Modern Movement). Je najdlhším
krytým mostom na Slovensku.
Kolonádový
most patrí k neodmysliteľným symbolom mesta Piešťany, piešťanských kúpeľov a
k vrcholu funkcionalistickej architektúry Slovenska.
Kolonádový
most, nazývaný tiež Sklený most, preklenuje rieku Váh s
dĺžkou 141,8 metrov
a spája Kúpeľný ostrov s mestom Piešťany. Možno povedať,
že okrem iného spája aj dva parky – Mestský park a Kúpeľný park. Most má 3
dopravné pruhy: 1 jazdný (dnes je však bežnej automobilovej doprave uzavretý) a
2 promenádne. Promenádne pruhy chráni pred nepriazňou počasia konštrukcia s
prierezom v tvare písmena T. Nadsoklovú časť medzier medzi zvislými podperami
zastrešenia vyplňujú zasklené prepážky, ktoré chránia vždy jeden z promenádnych
pruhov proti S-J vetrom a zvyšujú pohodu prechádzajúcich sa a odpočívajúcich
užívateľov mosta. Atraktivitu mosta, ktorý sa stal vyhľadávaným dejiskom
rozličných spoločenských aktivít a napokon i jedným zo symbolov kúpeľného mesta,
zvyšujú na ňom umiestnené obchodné a výstavné priestory a výtvarné prvky –
umelecká výzdoba.
Myšlienka postaviť tento most patrí Ľudovítovi Winterovi nájomcovi
piešťanských kúpeľov. Jeho požiadavkou bol most s úzkou vozovkou, pred
nepriazňou počasia krytými chodníkmi a so zakomponovanými obchodmi. Spodnú časť
naprojektoval švajčiarsky inžinier Schwartz a architektúra nadstavby je dielom
Emila Belluša. Stavbu realizovala firma Pittel a Brausewetter v rokoch
1930 – 1933. Umelecká výzdoba skiel, je dielom Martina Benku. 
