Zďaleka viditeľná zrúcanina hradu sa vypína na skalnatom vrchole kopca Dúň (514 m n.m.) v severnej časti katastra obce. Kamenný hrad s ústrednou neskororománskou vežou dal v polovici 13. storočia postaviť Ondrej, syn Ivánku z rodu Hunt- Pozmanovcov. tento zakladateľ rodu Forgáchovcov spolu so synmi hrad postupne rozšíril a tak sa už na sklonku 13. storočia skladal z dvoch veží paláca, sýpky, cisterny a obvodnej hradby. Syn Tomáš si na skale východne od hradu po r. 1295 postavil vlastný malý hrad. Ten sa skladal z paláca a samostatného opevnenia.
V priebehu 14. storočia, kedy hrad násilím držal Matúš Čák Trenčiansky a potom do r. 1386 vlastnil kráľ, sa hrad zväčšil o východné predhradie, spájajúce dovtedy samostatné dva hrady. Nad bránou do predhradia stála veža a k nej neskôr pribudol obytný palác. Ďalší mohutný vežový neskorogotický palác vznikol koncom 15. storočia v severovýchodnom ukončení predhradia. V roku 1619 ho streľbou zničilo Bethlenové povstalecké vojsko a v r. 1663 ho takmer úplne vypálili Turci. Rozsiahlu rekonštrukciu podnikol Pavol Forgách na začiatku 18. storočia. Okrem barokových prestavieb palácov dal neskorogotický palác v predhradí prestavať na kaplnku sv. Ignáca s rodinnou hrobkou. Ešte na začiatku 19. storočia bol hrad obývateľný.
