Prvé písomné zmienky o Holíči pochádzajú z 13. Storočia, kedy sa Holíč v historických prameňoch nazýva Wywar, teda Nový hrad. Na Holíčskom panstve sa vystriedalo mnoho vlastníkov a panovníkov, od Matúša Čáka Trenčianskeho až po známy rod Habsbursko-Lotrinský. Najznámejšími vlastníkmi Holíčskeho panstva boli Coborovci a František Štefan I. lotrinský s manželkou Máriou Teréziou, za vlády ktorých Holíčske panstvo zažíva najväčší hospodársky rozmach. Najstarším predchodcom Holíčskeho zámku, ktorý vznikol na strategicky dôležitom mieste moravsko- uhorského pohraničia niekedy v 12. Storočí bola hraničná pevnosť strážiaca západnú hranicu Uhorského kráľovstva. Prestavba pevnosti na hrad sa viaže k 14. Storočiu, kedy bol zmodernizovaný obranný systém hradu a vybudovaný samostatne stojaci dvojpodlažný palác. Koncom 15. A začiatkom 16. Storočia hrad prebudovali na renesančné sídlo a k dvom krídlam pribudli dve dvojpodlažné krídla a objekt dostal štvrokrídlovú dispozíciu s centrálnym nádvorím. V 17. Storočí bolo dostavané bastiónové opevnenie, ktoré sa nachádza okolo zámku dodnes. Slúžilo ako protiturecké opevnenie. Jedna z najväčších a najvýznamnejších etáp prestavby objektu sa uskutočnila v rozmedzí rokov 1749 – 1760. Opevnený zámok bol prestavaný na honosný palác s parkovou úpravou, ktorý sa stal obľúbeným miestom cisárskej rodiny. V 19. Storočí už neprišlo k väčšej stavebnej prestavbe objektu, areál sa len udržiaval. Po skonfiškovaní majetku sa priestory zámku adaptovali na školské triedy. V súčasnosti zámok prechádza postupnou rekonštrukciou a je sprístupnený širokej verejnosti počas letnej turistickej sezóny. Prehliadková trasa vedie Mestským múzeom a galériou, kde je expozícia poľnohospodárskych strojov a remesiel, pokračuje cez Čínsku sálu, kde bola bohatá výzdoba v barokovo – rokokovom štýle. Výtvarnú výzdobu tvoria chinoiserie, ktoré boli aplikované na kožených tapetách a v súčasnosti ich možno vidieť na drevených obkladoch a dverách. Výtvarná kvalita tohto originálneho súboru presahuje regionálny rámec. Kaplnka je ďalšou zastávkou na prehliadkovej trase a je zasvätená mariánskemu sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Dodnes sa z pôvodného vybavenia zachovala len architektúra hlavného oltára bez oltárneho obrazu a štuková výzdoba stien. Prehliadka zámku končí v podzemných chodbách, ktoré sú súčasťou fortifikačného systému bastiónovej pevnosti, vybudované pravdepodobne v 14. Storočí. V súčasnosti je známych osem podzemných chodieb, sprístupnené verejnosti je len ich časť. Po prehliadke zámku môžu návštevníci posedieť pri dobrej káve alebo víne v Zámockej vinárni alebo sa vybrať na prehliadku exteriérovej expozície o Panovníkoch Holíčskeho panstva do jedného z bastiónových opevnení. Tiež môžu navštíviť novo vybudovanú Bylinkovú záhradu v areáli zámku alebo zažiť atrakciu pri člnkovaní v zámockých vodných valoch.