Háj - patrí medzi najkrajšie
vyhliadkové lokality na trase náučného chodníka s najvyšším bodom 625 m n. m.
Vrchol Hája (712 m n. m.) je budovaný relatívne čerstvými ryolitmi, ktoré
neboli postihnuté intenzívnymi hydrotermálnymi premenami. Vlastnosti takéhoto
ryolitu, najmä jeho tvrdosť,pevnosť a odolnosť voči obrúsovaniu, ho predurčili
ako veľmi kvalitnú surovinu na výrobu mlynských kameňov. Táto má v Novej Bani
tradíciu rovnako dávnu ako samotné drahokovové baníctvo. Vlastnosti ryolitu na
tento účel zlepšovali tiež mnohé jaspisové žilky centimetrových hrúbok. Ryolit
sa tu ťažil vo viacerých kameňolomoch a priamo na mieste ťažby sa aj nahrubo
opracovával. Stopy po výrobe tu možno vidieť dodnes. Takéto polotovary sa
zvážali do mesta, kde sa v kamenárskych dielňach dotvárali do konečnej podoby.
Okolo r. 1850 vznikla Prvá novobanská spoločnosť na výrobu mlynských kameňov.
Po jej rozpade pracovala od r. 1893 Novobanská továreň na mlynské kamene, ktorá
dodávala kameň na stavbu ciest, mostov, železníc a na náhrobky (bývalá budova
pri centre voľného času). Po 1. sv. vojne sa mlynské kamene prestali vyrábať.
Okrem výroby mlynských kameňov bol a dodnes je ryolit hojne využívaný aj ako
stavebný kameň, najmä pri budovaní dopravných stavieb. Ostrý hrebeň Hája smerom
od kameňolomov k Havranej a Červenej skale ponúka množstvo morfologicky zaujímavých
skalných útvarovrozsiahlych
prirodzených ryolitových odkryvov a suťových rozsypov - kamenných morí,
viditeľných aj z doliny Hrona. Z okraja masívu sa otvára pohľad na časť mesta,
na Novobanskú kotlinu a zo západnej časti na hrebeň Pohronského Inovca s
výraznými vrcholmi Viničný vrch a Sedlová skala.
