Kam na výlet: Barokový kaštieľ z 18. storočia - Jaklovce

Pri križovatke ciest zo smerov Košice – Margecany – Gelnica sa nachádza klasicistický kaštieľ postavený v druhej polovici 18. storočia. V danom čase bol jednoposchodový a v štýle tereziánskeho baroka. Okolo roku 1920 ho prestavali. Pôvodne slúžil ako rodinné sídlo jednej z vetiev grófskeho rodu Csákyovcov. Kaštieľ je v súčasnosti v súkromnom vlastníctve, stojí prázdny a s výnimkou vonkajšej obhliadky nie je verejnosti prístupný.

Historik Belo Polla v knihe Hrady a kaštiele na Východnom Slovensku dáva vznik kaštieľa do spojitosti so starou jaklovskou vetvou rodu Jekelfaluši (Jekelfallusy). Podľa spomienok obyvateľov obce však Jekelfalušiovcom patrila zemianska kúria, v ktorej sa dnes nachádza komunitné centrum. Z historického hľadiska bola jaklovská vetva Jekelfalušiovcov najchudobnejšia a viac ako majetok ju zdobilo len jej meno. Už v roku 1700, teda pred postavením kaštieľa, žili na dlh a okrem samotnej kúrie boli ich majetky v zálohe iných šľachticov a zemanov. Na živobytie si zarábali ako úradníci v službách spišského župana.

Podľa tradovaných spomienok najstarších obyvateľov sa posledný majiteľ kaštieľa – Karol Csáky – pýšil tým, že tento objekt nechala postaviť jeho rodina. Táto vetva rodu Csákyovcov ovládala hospodárstvo Jakloviec a širšieho okolia už od čias vymretia rodu Turzovcov (Thurzovcov), teda od roku 1636. Csákyovci v Jaklovciach okrem kaštieľa a pozemkov vlastnili aj pálenicu, žrebčinec a mlyn.  Okolie kaštieľa krášlil park s veľkým skleníkom,  dve  jazerá a  ovocné sady.

Karol Csáky sa v roku 1926 rozhodol kaštieľ a majetky v Jaklovciach, v Opátke a Kojšove vymeniť s Košicami. Išlo pravdepodobne o jednu z rozsiahlych sprostredkovaných výmen majetkov medzi novou Československou republikou a Maďarskom, ktoré sa uskutočňovali v rámci vysporiadania tých starých maďarských šľachtických rodov, ktoré sa rozhodli Československo opustiť. (Majetky rodov, ktoré opustili územie Československa ešte pred vznikom republiky, boli prerozdelené roľníkom v rámci pozemkovej reformy.)

Karol Csáky za svoje statky na dolnom Spiši požadoval vinice a lesy vo Forró a Garande, čo mu Košice sprostredkovali a doplatili ešte štyri milióny československých korún. Týmto sa stali novým majiteľom kaštieľa Košice.

Dnes tu park, jazerá a ovocné sady nenájdete. Na ich mieste sa nachádzajú cesty, benzínová pumpa a nová zástavba domov. Csákyho kaštieľ sa nachádza na Gotickej ceste.